ENVIRO: V ochrane Karpatských bukových pralesov sú vážne nedostatky

Výbor UNESCO má na prelome júna a júla rozhodnúť, či slovenskú časť Karpatských bukových pralesov vyradí zo zoznamu svetového dedičstva
BRATISLAVA 21. júna (SITA) – Ochranári zo Svetového fondu na ochranu prírody (WWF) na mieste preverili starostlivosť o Karpatské bukové pralesy, ktoré sú zaradené Svetového dedičstva UNESCO. Výbor UNESCO má na prelome júna a júla rozhodnúť, či slovenskú časť Karpatských bukových pralesov vyradí zo zoznamu svetového dedičstva pre nedostatočnú ochranu tohto územia. Výbor ešte vlani v júli vyzval Slovensko, aby do februára tohto roka definitívne určilo hranice lokality a zaistilo ochranu pred ťažbou dreva a lovom zveri. Envirorezort predložil UNESCO správu, v ktorej definoval prijímané opatrenia na lepšiu ochranu bukových pralesov vrátane plánu na vyhlásenie troch nových prírodných rezervácií Černiny, Pramenisko Cirochy a Nežabec, v ktorých bude platiť bezzásahový režim ochrany.

WWF po návšteve územia konštatoval, že na územiach navrhovaných rezervácií v súčasnosti nie je lesnícka činnosť, čo považuje za pozitívne. Pripomenul však, že návrh na zriadenie týchto rezervácií zatiaľ envirorezort nepredložil vláde. WWF doplnil, že v prípade rezervácií Pramenisko Cirochy a Černiny zatiaľ nedošlo k dohode s neštátnymi vlastníkmi lesov, ktorí majú požiadavky ťažko akceptovateľné pre štát. „Adekvátnu a trvalú ochranu lokality UNESCO pritom nezabezpečí len vyhlásenie týchto troch rezervácií. Ďalšie rezervácie by mali byť navrhnuté aj v lesoch pod rezerváciou Borsukov vrch, v doline Zbojského potoka a v okolí pralesa Stužica tak, aby vytvárali ucelený celok prírodných lesov,“ konštatoval WWF.

Vážnym nedostatkom je starostlivosť o nárazníkovú zónu, ktorá v súčasnosti nepomáha chrániť najvzácnejšiu jadrovú zónu lokality. „Sú tu v rozpore rôzne záujmy,“ uviedol WWF s tým, že za ochranu prírody sú zodpovední štátni ochranári a za starostlivosť o lesy lesníci, pre ktorých je prvoradé hospodárenie v lese, a nie ochrana prírody. Najmenej vhodné lesné hospodárenie zaznamenal WWF v Národnom parku Poloniny, kde je rozsiahla ťažba dreva. „Na rozsiahlych plochách sa v relatívne blízkej vzdialenosti od seba vytvárajú ruby, ku ktorým sa po krátkom čase pridávajú ďalšie vyťažené plochy a takto nakoniec vznikne rozsiahla plocha mladých rovnovekých lesov, ktoré už nedosahujú prírodnú hodnotu lesov pred ťažbou,“ vysvetlil WWF. Lesníci počas ťažby budujú lesné cesty, často po spádnici, čím sa zvyšuje odtok vody z územia a znehodnocuje kvalita pôdy. „Deje sa to v národnom parku,“ zdôraznili ochranári s tým, že masívna ťažba dreva oberá územie o turistický potenciál.

WWF tiež kritizoval skutočnosť, že envirorezort zatiaľ presne nevymedzil hranice slovenskej časti Karpatských bukových pralesov, čo bola jedna z požiadaviek UNESCO. Nestanovil tiež zodpovednosti jednotlivých orgánov štátu v oblasti adekvátnej ochrany prírody a neposkytol konkrétny časový plán navrhovaných opatrení. „Slovenská republika už 11 rokov nedokáže zabezpečiť ochranu lokality v akýchkoľvek doteraz deklarovaných hraniciach. Štát nevie usmerniť rôzne záujmy a využívanie územia tak, aby nebol ohrozený predmet, pre ktorý sa lokalita chráni – starobylé jedľobukové lesy,“ konštatoval na záver WWF.

Slovenskú časť Svetového dedičstva UNESCO tvoria štyri komponenty, z toho tri - Havešová, Rožok a Stužica – Bukovské vrchy, sú súčasťou Národného parku Poloniny, štvrtý komponent Vihorlat je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat. Envirorezort tvrdí, že ochrana pred ťažbou dreva a lovom zveri je v súčasnosti dostatočne zabezpečená v dvoch zo štyroch oblastí, a to v lokalitách Havešová a Rožok, ktoré sú zároveň národné prírodné rezervácie s 5. stupňom ochrany, kde sú ťažba a lov zakázané. V častiach Stužica – Bukovské vrchy a Vihorlat sa pripravuje rozšírenie území s 5. stupňom ochrany vyhlásením troch nových prírodných rezervácií Černiny, Pramenisko Cirochy a Nežabec.


Příspěvky autora SITA
Mohlo by Vás zajímat
  • Kovbojka o revíry v priamom prenose

    Poľovnícka spoločnosť Horn s pätnástimi miestnymi členmi ponúkne za blízky revír Višničky, ktorý spravujú v Štiavnických vrchoch štátne Lesy SR, tomuto podniku ročný nájom v sume vyše 57-tisíc eur. Pri 1 400-hektárovej rozlohe štátnych pozemkov v tomto revíri je to pre štát určite výhodná cena. Veď za hektár revíru chcú ľudia z Hornu platiť až 41 eur ročne, pričom priemer z cenových súťaží štátnych lesov je na 23 eurách.
  • Lesník odhalil sfušované zalesňovanie. Vinník dostal ďalšie miliónové kontrakty

    Na spackané zalesňovanie v oblasti horehronského Telgártu upozornil v septembri radový lesník Lesov SR Matúš Hríbik, ktorý tam pôsobí. Privátny dodávateľ podľa jeho slov nevysadil dostatočne veľké plochy a veľa stromčekov sa našlo hromadne zahrabaných len tak pod zemou.
  • Kvietik & Slavia Biznis spoza opony SNS

    O investičnej skupine Slavia Capital v rukách Petra Gabalca a Martina Kvietika sa už dlhšie hovorí v súvislosti s jej „prienikom“ s vládnou SNS i o tom, ako má vo svojich biznisoch využívať napojenie na rezorty zverené strane. Slavisti takéto tvrdenia rezolútne odmietajú a zdôrazňujú, že nič z toho nie je pravda. TREND si preto posvietil na jej vzťahy so štátom podrobnejšie
  • Únos štátu po poľovnícky: Ako papaláši cez úrady obrali urbárnikov o revír

    Poľuje iba každý stý Slovák, a tak väčšinu ľudí súboje poľovníckych partií o revíry nijako zvlášť nezaujímajú. Úplne iný rozmer však tieto boje nadobúdajú, ak v nich niekto prichádza o revír aj vďaka zneužitiu právomocí úradov a štátnych lesných podnikov, ktoré ich spravujú. Vtedy už ide o „únos štátu“ v prospech oponenta, a ten sa môže zopakovať v ktorejkoľvek oblasti života. Slušným ľuďom tak ostáva iba veľká nechuť, lebo spravodlivosť majú zasa hľadať len u toho istého štátu.
  • IKEA postavila inteligentnú fabriku

    V závode Flatline v Malackách beží už šiesty rok rozsiahly projekt digitalizácie a automatizácie výroby. V súčasnosti pokračuje robotizáciou nadväzujúcich procesov.
DREVARI.SK, s.r.o.
DREVARI.SK, s.r.o.