ENVIRO: Ťažbu dreva treba viac regulovať a kontrolovať, navrhuje Envirostratégia 2030

V územiach s najvyšším stupňom ochrany by mal do roku 2030 platiť absolútny zákaz ťažby a spracovania dreva vrátane kalamitného, výnimky nebudú možné u prísnejšie regulovať a kontrolovať.
Inštitút environmentálnej politiky (IEP) v návrhu Envirostratégie 2030 ďalej konštatuje, že kým celková výmera lesov aj zásoby dreva sa za posledných pätnásť rokov zvýšili, v tom istom období Slovensko podľa satelitných záberov stratilo značnú časť lesného porastu vyššieho ako päť metrov. „Podľa oficiálnych štatistík sa na Slovensku ťaží menej dreva, než ho dorastá. Intenzita ťažby, teda podiel skutočnej ťažby a prírastku dreva, je však dlhodobo vyššia než v ostatných krajinách OECD a za posledných 10 rokov sa jej trend zhoršil,“ uvádza IEP s tým, že za zvýšenie ťažby dreva je do veľkej miery zodpovedná náhodná ťažba v dôsledku kalamít, ale aj nelegálny výrub dreva. Obavy vzbudzuje aj zlý zdravotný stav slovenských lesov.

Envirostratégia 2030 navrhuje viacero spôsobov regulácie ťažby v slovenských lesoch. V územiach s najvyšším stupňom ochrany by mal do roku 2030 platiť absolútny zákaz ťažby a spracovania dreva vrátane kalamitného, výnimky nebudú možné. V bezzásahových územiach bude povolené len čistenie chodníkov, odstraňovanie prekážok na vodných tokoch a odstraňovanie inváznych druhov. „Les bude ponechaný na samovývoj a bude sa podporovať prirodzená obnova ekosystémov,“ navrhuje IEP. V lesoch s nižším stupňom ochrany sa musí ťažba dreva uplatňovať udržateľným a šetrnejším spôsobom. Po ťažbe budú musieť lesníci vrátiť turistické a cyklistické trasy do pôvodnej podoby. Envirostratégia 2030 hovorí o potrebe motivovať lesníkov na prechod k prírode blízkemu hospodáreniu. Obmedziť musia holorubný a veľkoplošný spôsob ťažby, uprednostňovať by mali výsadbu pôvodných druhov drevín a rastlín.

V nasledujúcich rokoch by sa mali zvýšiť kapacity a právomoci integrovanej lesnej stráže, ktorá bude kontrolovať nielen ťažbu dreva, ale aj rekultiváciu lesných ciest a plôch po ťažbe. Stráž bude mať právomoc ukladať na mieste pokuty pri zistení porušenia, podávať návrhy na orgány činné v trestnom konaní, kontrolovať legálnosť vývozu ťaženého dreva ako v lese, tak aj na cestách. Nákladné autá prevážajúce drevo budú musieť byť povinne vybavené GPS a na internete budú dostupné ich evidenčné čísla a údaje o dreve. Sklady s drevom budú mať kamerový systém. IEP tiež navrhuje vytvorenie mobilnej aplikácie pre verejnosť na kontrolu ťažby a prevozu dreva. Výrazne sa zvýšia pokuty za nelegálnu ťažbu. Verejne dostupné na internete by mali byť aj povolenia na ťažbu, objednávky, faktúry, zmluvy, účtovné závierky či daňové priznania. Obce budú musieť zverejňovať žiadosť o výrub stromov vrátane informácie, o aké stromy ide a aký je dôvod ich výrubu. Programy starostlivosti o lesy budú podliehať schváleniu orgánom ochrany prírody, aj spracovanie drevnej hmoty spadnutej v dôsledku kalamít bude podliehať povoľovaciemu procesu.


Příspěvky autora SITA
  • Na Slovensku sa vraj šíria fámy o biomase

    V spoločnosti sa šíria fámy o biomase, že hlavným dôvodom ťažby dreva je jeho spracovanie na štiepky na energetické využite.
  • Lesy SR od budúceho roka upravujú podmienky ťažby dreva

    Stabilitu prác pre dodávateľov ťažby dreva, investovanie do nových technológií, vyššiu efektívnosť a včasnosť dodávok, ale tiež záruku zaplatenia konečným dodávateľom by mali na roky 2019 až 2022 garantovať nové podmienky zabezpečenia ťažobnej činnosti v štátnom podniku Lesy SR.
  • LESY SR budú biomasu predávať po novom

    Novú obchodnú politiku predaja biomasy zavádzajú LESY Slovenskej republiky, štátny podnik. S odberateľmi budú postupne uzatvárať nové zmluvy, ktoré majú byť pre obdive strany výhodnejšie.
  • Vyhlásenia lesníkov o príčine povodní vo Vysokých Tatrách považuje za nešťastné

    Rezort životného prostredia považuje vyhlásenia lesníkov o príčine povodní vo Vysokých Tatrách za nešťastné. Vyplýva to zo stanoviska rezortu životného prostredia, ktoré agentúre SITA poskytol Slavomír Held z odboru komunikácie ministerstva.
  • Za povodne v Tatrách môžu podľa lesníkov bezzásahové zóny, ktoré zle zadržiavajú vodu

    Ničivú povodeň vo Vysokých Tatrách spôsobil odumretý les, po daždi nedokázal zadržať vodu, ktorá stiekla do nižších polôh a napáchala škody. Tvrdí to Slovenská lesnícka komora, podľa ktorej zrážky spadli v oblasti bezzásahového režimu, kde nemohli lesníci spracovať lykožrútovú kalamitu a zachrániť väčšie komplexy lesa, ktoré by plnili aj vodozádržnú funkciu.
Mohlo by Vás zajímat
DREVARI.SK, s.r.o.
DREVARI.SK, s.r.o.