Lesníci nechcú viac bezzásahovosti v lesoch, o ktoré sa chcú starať sami

Podľa Slovenskej lesníckej komory na Slovensku nezlyháva lesníctvo, ale systém ochrany prírody, ktorý je nefunkčný, neodborný a dlhodobo neudržateľný
BRATISLAVA 18. decembra (SITA) - Slovenská lesnícka komora (SLK) nesúhlasí so zámerom ministerstva životného prostredia (MŽP), aby do roku 2025 bola polovica územia národných parkov v bezzásahovom režime. “Stanovisko je v príkrom rozpore s deklarovanými vyjadreniami, že vyhlasovaniu nových chránených území musí predchádzať zonácia územia, postavená na podrobnom výskume a zhodnotení územia,” uviedla SLK, ktorá je tiež zásadne proti návrhu, aby štátne pozemky v národných parkoch boli pod správou Štátnej ochrany prírody. “Tento návrh je nekoncepčný a má za cieľ znefunkčniť systém obhospodarovania lesov a odkázať ho len na dotácie EÚ,” píše sa vo vyhlásení, ktoré agentúre SITA poskytol predseda SLK Jaroslav Šulek. Envirorezort k týmto rozhodnutiam podľa neho dospel bez konzultácie s ďalšími stranami, ministra životného prostredia Lászlóa Sólymosa preto komora vyzvala na stretnutie zamerané na ochranu lesov.

Slovenská lesnícka komora zdôraznila, že v zásade nespochybňuje bezzásahovosť v územiach v 5. stupni ochrany. “Súčasné ekologické zmeny vo vysokohorských lesoch s bezzásahovým režimom, kde sme stratili zelené lesy, by mali byť príkladom, že nie je možné všade uplatňovať takýto princíp a navyšovať plochy chránených území,” uviedol Šulek, podľa ktorého treba niektoré chránené územia prehodnotiť. Strata stromov je podľa neho realitou v mnohých územiach s bezzásahovým režimom, kde dochádza aj k dramatickému rozpadu lesných ekosystémov so všetkými dôsledkami, strate pôdy ako aj k narušeniu vodného režimu. Šulek je presvedčený, že lesníci obhospodarujú lesy prírode blízkym spôsobom a v zmysle platnej legislatívy. Zdôraznil, že všetky merateľné ukazovatele, ktoré hovoria o stave lesov na Slovensku, sú priaznivé a trend ich vývoja je pozitívny.

Šulek pripomína, že v súčasnosti je hlavným obhospodarovateľom lesov v chránených územiach podnik Lesy SR, ktorý podľa neho zabezpečuje plnenie ekologických, sociálnych a environmentálnych požiadaviek. Dôkazom toho je skutočnosť, že celá výmera lesných porastov obhospodarovaných Lesmi SR je certifikovaná podľa schémy PEFC alebo FSC, čo znamená, že lesy sú obhospodarované trvalo udržateľným spôsobom. Zdôraznil tiež, že Lesy SR poskytujú prácu pre vyše 10 000 zamestnancov v lesníckom a drevárskom odvetví. “Ďalším bezhlavým vyhlasovaním bezzásahovosti začnú ľudia prichádzať o prácu. Je prekvapujúce, že MŽP dáva takýto návrh, hoci samo priznáva, že nemá kvantifikovaný dosah na štátny rozpočet spojený s výkupom pozemkov a rovnako nemá ani vybudovaný systém obhospodarovania lesov,” tvrdí Šulek. Uzavrel, že na Slovensku nezlyháva lesníctvo, ale systém ochrany prírody, ktorý je nefunkčný, neodborný a dlhodobo neudržateľný.

Štátna ochrana prírody SR (ŠOP) zásadne nesúhlasí s niektorými vyhláseniami SLK. Tvrdí, že bezzásahový režim je najudržateľnejšou formou zachovania stabilných lesných ekosystémov, čo dokazujú aj výskumy vedeckovýskumných organizácií. „Zmenu klímy a jej dopady je nutné akceptovať ako fakt, čo naznačuje, že tradičné lesnícke postupy vychádzajúce z maximálneho ekonomického zhodnotenia drevnej hmoty nie je v žiadnom prípade možné aplikovať v aktuálnej modernej dobe,“ uviedol generálny riaditeľ ŠOP Milan Boroš. Zdôraznil, že ŠOP disponuje dostatočným počtom odborníkov, ktorí dokážu kvalifikovane spravovať chránené územie v bezzásahovom režime na štátnych pozemkoch. Podľa medzinárodných kritérií musí byť polovica územia národných parkov v bezzásahovom režime. „Na túto tému sme pripravení diskutovať aj s odborníkmi z lesníckeho sektora s cieľom nájsť pre naše lesy čo najlepšie možné riešenie,“ dodal Boroš.

„Bezzásahový režim v 5. stupni ochrany sa v súčasnosti ukazuje z dlhodobého hľadiska ako efektívny, avšak výmera týchto rezervácií je v chránených územiach príliš fragmentovaná. Ak chceme, aby sa prirodzený autoregulačný systém efektívne vysporiadal s biotickými i abiotickými škodlivými činiteľmi, či dokonca s priamym, či nepriamym negatívnym zásahom človeka, potrebujeme na to súvislejšie komplexy chráneného územia. Iba tak sa regeneračná schopnosť ekosystémov dokáže naplno rozvinúť,“ upozorňuje Milan Boroš. ŠOP má podľa neho záujem spravovať výhradne územia v národných parkoch, a nie vo voľnej krajine či v nižších stupňoch ochrany, kde môžu lesníci naďalej ťažiť bez obmedzenia.


Příspěvky autora SITA
Mohlo by Vás zajímat
  • Keď podnikateľom nevadí buzerácia alebo ako ukončiť nelegálne výruby lesa

    „Keď TREND.sk minulý týždeň zverejnil informáciu, že novovytváraný kontrolný útvar ministerstva pôdohospodárstva pôjde tvrdo po dreve z nelegálnych ťažieb aj zastavovaním prevozných kamiónov bez prítomnosti polície či neohláseným prehľadávaním drevospracujúcich fabrík, viacero diskutujúcich na webe vyjadrilo veľkú nespokojnosť. Avšak tí, ktorých sa nové kontroly dotýkajú najviac, teda drevári, nový zákon, ako aj kontrolórov, naopak, veľmi vítajú.“
  • Nábytkár Jackuliak, ktorý dodáva Ikei, naplnil predkrízovú fabriku a ide stavať halu

    Veľké investičné projekty tesne pred nástupom finančnej krízy spred deviatich rokov zlomili väzy mnohým firmám. Osobitne v nábytkárskom biznise, ktorý bol úzko prepojený s bytovou výstavbou a hypotékami.
  • Matečnej drevená kobra si posvieti na čierne ťažby dreva

    Obchodovanie a spracovanie čierneho dreva z nelegálnych ťažieb by malo byť v krajine od budúceho roku oveľa komplikovanejšie ako doteraz.
  • Polícia rieši ďalšie obchody, pri ktorých bola Žigova firma

    Podozrivých obchodov okolo firmy Taper ministra hospodárstva Petra Žigu (Smer-SD) pribúda. Polícia potvrdila, že pre podozrenia z krátenia dane rieši prípad, v ktorom figuruje aj ministrova spoločnosť. Nepovedala, či je Taper v pozícii svedka alebo podozrivého.
  • Najväčší obchodník s drevom Žiga vyletel až vo vysokej politike

    Peter Žiga sa k biznisu s drevom dostal už počas 90. rokov, keď ešte asi sám netušil, kam to dotiahne v politike. K drevu ho priviedla vlastná rodina. Jeho otec Andrej Žiga bol totiž riaditeľom bývalých Východoslovenských štátnych lesov, keď sa ešte tuzemské štátne lesy delili na samostatné krajské podniky. Žiga senior poznal lesníkov i drevárov, a tak bola firma na obchod s drevom jasnou voľbou.
DREVARI.SK, s.r.o.
DREVARI.SK, s.r.o.