Lesníci nechcú viac bezzásahovosti v lesoch, o ktoré sa chcú starať sami

Podľa Slovenskej lesníckej komory na Slovensku nezlyháva lesníctvo, ale systém ochrany prírody, ktorý je nefunkčný, neodborný a dlhodobo neudržateľný
BRATISLAVA 18. decembra (SITA) - Slovenská lesnícka komora (SLK) nesúhlasí so zámerom ministerstva životného prostredia (MŽP), aby do roku 2025 bola polovica územia národných parkov v bezzásahovom režime. “Stanovisko je v príkrom rozpore s deklarovanými vyjadreniami, že vyhlasovaniu nových chránených území musí predchádzať zonácia územia, postavená na podrobnom výskume a zhodnotení územia,” uviedla SLK, ktorá je tiež zásadne proti návrhu, aby štátne pozemky v národných parkoch boli pod správou Štátnej ochrany prírody. “Tento návrh je nekoncepčný a má za cieľ znefunkčniť systém obhospodarovania lesov a odkázať ho len na dotácie EÚ,” píše sa vo vyhlásení, ktoré agentúre SITA poskytol predseda SLK Jaroslav Šulek. Envirorezort k týmto rozhodnutiam podľa neho dospel bez konzultácie s ďalšími stranami, ministra životného prostredia Lászlóa Sólymosa preto komora vyzvala na stretnutie zamerané na ochranu lesov.

Slovenská lesnícka komora zdôraznila, že v zásade nespochybňuje bezzásahovosť v územiach v 5. stupni ochrany. “Súčasné ekologické zmeny vo vysokohorských lesoch s bezzásahovým režimom, kde sme stratili zelené lesy, by mali byť príkladom, že nie je možné všade uplatňovať takýto princíp a navyšovať plochy chránených území,” uviedol Šulek, podľa ktorého treba niektoré chránené územia prehodnotiť. Strata stromov je podľa neho realitou v mnohých územiach s bezzásahovým režimom, kde dochádza aj k dramatickému rozpadu lesných ekosystémov so všetkými dôsledkami, strate pôdy ako aj k narušeniu vodného režimu. Šulek je presvedčený, že lesníci obhospodarujú lesy prírode blízkym spôsobom a v zmysle platnej legislatívy. Zdôraznil, že všetky merateľné ukazovatele, ktoré hovoria o stave lesov na Slovensku, sú priaznivé a trend ich vývoja je pozitívny.

Šulek pripomína, že v súčasnosti je hlavným obhospodarovateľom lesov v chránených územiach podnik Lesy SR, ktorý podľa neho zabezpečuje plnenie ekologických, sociálnych a environmentálnych požiadaviek. Dôkazom toho je skutočnosť, že celá výmera lesných porastov obhospodarovaných Lesmi SR je certifikovaná podľa schémy PEFC alebo FSC, čo znamená, že lesy sú obhospodarované trvalo udržateľným spôsobom. Zdôraznil tiež, že Lesy SR poskytujú prácu pre vyše 10 000 zamestnancov v lesníckom a drevárskom odvetví. “Ďalším bezhlavým vyhlasovaním bezzásahovosti začnú ľudia prichádzať o prácu. Je prekvapujúce, že MŽP dáva takýto návrh, hoci samo priznáva, že nemá kvantifikovaný dosah na štátny rozpočet spojený s výkupom pozemkov a rovnako nemá ani vybudovaný systém obhospodarovania lesov,” tvrdí Šulek. Uzavrel, že na Slovensku nezlyháva lesníctvo, ale systém ochrany prírody, ktorý je nefunkčný, neodborný a dlhodobo neudržateľný.

Štátna ochrana prírody SR (ŠOP) zásadne nesúhlasí s niektorými vyhláseniami SLK. Tvrdí, že bezzásahový režim je najudržateľnejšou formou zachovania stabilných lesných ekosystémov, čo dokazujú aj výskumy vedeckovýskumných organizácií. „Zmenu klímy a jej dopady je nutné akceptovať ako fakt, čo naznačuje, že tradičné lesnícke postupy vychádzajúce z maximálneho ekonomického zhodnotenia drevnej hmoty nie je v žiadnom prípade možné aplikovať v aktuálnej modernej dobe,“ uviedol generálny riaditeľ ŠOP Milan Boroš. Zdôraznil, že ŠOP disponuje dostatočným počtom odborníkov, ktorí dokážu kvalifikovane spravovať chránené územie v bezzásahovom režime na štátnych pozemkoch. Podľa medzinárodných kritérií musí byť polovica územia národných parkov v bezzásahovom režime. „Na túto tému sme pripravení diskutovať aj s odborníkmi z lesníckeho sektora s cieľom nájsť pre naše lesy čo najlepšie možné riešenie,“ dodal Boroš.

„Bezzásahový režim v 5. stupni ochrany sa v súčasnosti ukazuje z dlhodobého hľadiska ako efektívny, avšak výmera týchto rezervácií je v chránených územiach príliš fragmentovaná. Ak chceme, aby sa prirodzený autoregulačný systém efektívne vysporiadal s biotickými i abiotickými škodlivými činiteľmi, či dokonca s priamym, či nepriamym negatívnym zásahom človeka, potrebujeme na to súvislejšie komplexy chráneného územia. Iba tak sa regeneračná schopnosť ekosystémov dokáže naplno rozvinúť,“ upozorňuje Milan Boroš. ŠOP má podľa neho záujem spravovať výhradne územia v národných parkoch, a nie vo voľnej krajine či v nižších stupňoch ochrany, kde môžu lesníci naďalej ťažiť bez obmedzenia.


Příspěvky autora SITA
Mohlo by Vás zajímat
  • Žigu drží polícia v hrsti. Do daňovej kauzy jeho firmy prizýva znalca

    Viac ako dva roky trvá trestné stíhanie v kauze, v ktorej figuruje firma Taper ministra hospodárstva Petra Žigu (Smer-SD). Polícia za ten čas nikoho neobvinila. Momentálne do konania prizýva znalca.
  • Ako zachrániť naše lesy

    Ochranári upozorňujú na miznutie slovenských lesov. Bežná verejnosť to nevníma inak – keď sa niekde vyrúbe celý kus hory, tak turista tam les nevidí. Nič na tom nemenia ani prísľuby lesníkov, že ho znova vypestujú. Odlišné pohľady ochranárov a lesníkov sa nikdy nezjednotia. Aby sa veci pohli dobrým smerom, treba zlepšiť komunikáciu medzi oboma tábormi, ťažiť spôsobmi, ktoré sú pre prírodu šetrnejšie. A začať riešiť doterajšie tabu, že všetky lesy tu majú v správe iba hospodárske lesné subjekty, a nie štátna ochrana prírody.
  • Slovensko ako európska pralesná mocnosť

    Napriek sporom sa krajina môže pochváliť aj najpestrejšou lesnou biodiverzitou spomedzi všetkých krajín EÚ
  • Nevýhodná zmluva Lesov SR s kontroverznou firmou, ktorú nezlomil ani Valko, sa mení

    Jedným z posledných prípadov zavraždeného právnika Ernesta Valka bol pokus o prelomenie nevýhodnej zmluvy na dodávku štátneho dreva pre kontroverznú firmu Wood Working. Tú pred ôsmimi rokmi narýchlo podpísalo vtedajšie končiace vedenie štátneho podniku Lesy SR spriaznené so stranou HZDS Vladimíra Mečiara.
  • Lesníci ustúpili ochranárom. Najvyššiu ochranu dostane 2230 hektárov pralesa

    Ochranárske organizácie sa s Lesmi SR, š. p., Banská Bystrica, po dlhých, rok trvajúcich rokovaniach dohodli na zabezpečení ochrany v doposiaľ nechránených slovenských pralesoch. Vylúčenie ľudských zásahov v pralesoch na rozlohe 2230 hektároch je podľa hovorcu Lesov SR Radka Srnku príspevkom k naplneniu záväzkov vyplývajúcich Slovensku z Karpatského dohovoru.
DREVARI.SK, s.r.o.
DREVARI.SK, s.r.o.