Lesníci nechcú viac bezzásahovosti v lesoch, o ktoré sa chcú starať sami

Podľa Slovenskej lesníckej komory na Slovensku nezlyháva lesníctvo, ale systém ochrany prírody, ktorý je nefunkčný, neodborný a dlhodobo neudržateľný
BRATISLAVA 18. decembra (SITA) - Slovenská lesnícka komora (SLK) nesúhlasí so zámerom ministerstva životného prostredia (MŽP), aby do roku 2025 bola polovica územia národných parkov v bezzásahovom režime. “Stanovisko je v príkrom rozpore s deklarovanými vyjadreniami, že vyhlasovaniu nových chránených území musí predchádzať zonácia územia, postavená na podrobnom výskume a zhodnotení územia,” uviedla SLK, ktorá je tiež zásadne proti návrhu, aby štátne pozemky v národných parkoch boli pod správou Štátnej ochrany prírody. “Tento návrh je nekoncepčný a má za cieľ znefunkčniť systém obhospodarovania lesov a odkázať ho len na dotácie EÚ,” píše sa vo vyhlásení, ktoré agentúre SITA poskytol predseda SLK Jaroslav Šulek. Envirorezort k týmto rozhodnutiam podľa neho dospel bez konzultácie s ďalšími stranami, ministra životného prostredia Lászlóa Sólymosa preto komora vyzvala na stretnutie zamerané na ochranu lesov.

Slovenská lesnícka komora zdôraznila, že v zásade nespochybňuje bezzásahovosť v územiach v 5. stupni ochrany. “Súčasné ekologické zmeny vo vysokohorských lesoch s bezzásahovým režimom, kde sme stratili zelené lesy, by mali byť príkladom, že nie je možné všade uplatňovať takýto princíp a navyšovať plochy chránených území,” uviedol Šulek, podľa ktorého treba niektoré chránené územia prehodnotiť. Strata stromov je podľa neho realitou v mnohých územiach s bezzásahovým režimom, kde dochádza aj k dramatickému rozpadu lesných ekosystémov so všetkými dôsledkami, strate pôdy ako aj k narušeniu vodného režimu. Šulek je presvedčený, že lesníci obhospodarujú lesy prírode blízkym spôsobom a v zmysle platnej legislatívy. Zdôraznil, že všetky merateľné ukazovatele, ktoré hovoria o stave lesov na Slovensku, sú priaznivé a trend ich vývoja je pozitívny.

Šulek pripomína, že v súčasnosti je hlavným obhospodarovateľom lesov v chránených územiach podnik Lesy SR, ktorý podľa neho zabezpečuje plnenie ekologických, sociálnych a environmentálnych požiadaviek. Dôkazom toho je skutočnosť, že celá výmera lesných porastov obhospodarovaných Lesmi SR je certifikovaná podľa schémy PEFC alebo FSC, čo znamená, že lesy sú obhospodarované trvalo udržateľným spôsobom. Zdôraznil tiež, že Lesy SR poskytujú prácu pre vyše 10 000 zamestnancov v lesníckom a drevárskom odvetví. “Ďalším bezhlavým vyhlasovaním bezzásahovosti začnú ľudia prichádzať o prácu. Je prekvapujúce, že MŽP dáva takýto návrh, hoci samo priznáva, že nemá kvantifikovaný dosah na štátny rozpočet spojený s výkupom pozemkov a rovnako nemá ani vybudovaný systém obhospodarovania lesov,” tvrdí Šulek. Uzavrel, že na Slovensku nezlyháva lesníctvo, ale systém ochrany prírody, ktorý je nefunkčný, neodborný a dlhodobo neudržateľný.

Štátna ochrana prírody SR (ŠOP) zásadne nesúhlasí s niektorými vyhláseniami SLK. Tvrdí, že bezzásahový režim je najudržateľnejšou formou zachovania stabilných lesných ekosystémov, čo dokazujú aj výskumy vedeckovýskumných organizácií. „Zmenu klímy a jej dopady je nutné akceptovať ako fakt, čo naznačuje, že tradičné lesnícke postupy vychádzajúce z maximálneho ekonomického zhodnotenia drevnej hmoty nie je v žiadnom prípade možné aplikovať v aktuálnej modernej dobe,“ uviedol generálny riaditeľ ŠOP Milan Boroš. Zdôraznil, že ŠOP disponuje dostatočným počtom odborníkov, ktorí dokážu kvalifikovane spravovať chránené územie v bezzásahovom režime na štátnych pozemkoch. Podľa medzinárodných kritérií musí byť polovica územia národných parkov v bezzásahovom režime. „Na túto tému sme pripravení diskutovať aj s odborníkmi z lesníckeho sektora s cieľom nájsť pre naše lesy čo najlepšie možné riešenie,“ dodal Boroš.

„Bezzásahový režim v 5. stupni ochrany sa v súčasnosti ukazuje z dlhodobého hľadiska ako efektívny, avšak výmera týchto rezervácií je v chránených územiach príliš fragmentovaná. Ak chceme, aby sa prirodzený autoregulačný systém efektívne vysporiadal s biotickými i abiotickými škodlivými činiteľmi, či dokonca s priamym, či nepriamym negatívnym zásahom človeka, potrebujeme na to súvislejšie komplexy chráneného územia. Iba tak sa regeneračná schopnosť ekosystémov dokáže naplno rozvinúť,“ upozorňuje Milan Boroš. ŠOP má podľa neho záujem spravovať výhradne územia v národných parkoch, a nie vo voľnej krajine či v nižších stupňoch ochrany, kde môžu lesníci naďalej ťažiť bez obmedzenia.


Příspěvky autora SITA
Mohlo by Vás zajímat
  • Nemecké Asko pridá na Slovensku štyri nové predajne

    Záujem nadnárodných predajcov nábytku o Slovensko neutícha. Len nedávno nemecký predajca nábytku Sconto oznámil, že ešte túto jeseň otvorí svoju štvrtú predajňu v Žiline. Na ďalšiu expanziu sa chystá aj ďalšia nemecká sieť Asko. K jej terajším šiestim slovenským predajniam majú v pribudnúť ďalšie štyri.
  • Slovensko aj Žiga konečne vyvážajú do zahraničia výrazne menej dreva ako donedávna

    Najväčším neduhom domáceho lesnícko-drevárskeho biznisu je už dlhodobo vývoz veľkých objemov surového dreva do cudziny. Pridaná hodnota i pracovné miesta pri spracúvaní "slovenského" dreva sa tak tvoria až v zahraničí. Najmä v Rakúsku a Česku. Aspoň posledné roky však dochádza aj k veľmi dynamickému poklesu exportov.
  • Vzbura malých drevorubačov sa vydarila. Zo štátnych lesov sa vyhnať nedali

    Za predchádzajúcej jednofarebnej vlády strany Smer-SD a ministra Ľubomíra Jahnátka prišlo na rezorte pôdohospodárstva k zásadným zmenám v oblasti odvozu dreva zo štátnych Lesov SR. Menší regionálni dopravcovia o svoje kontrakty po roku 2014 prišli a štátny podnik spravujúci skoro polovicu lesov odvoz dreva zveril len pár veľkým firmám.
  • Konečne sa štátne drevo nebude spaľovať len tak „na neverím boha“

    Štátny podnik Lesy SR mení k lepšiemu svoj biznis s drevnou štiepkou z odpadov po ťažbe i s ostatnou menej kvalitnou biomasou. Nový systém predaja myslí najmä na to, aby sa podľa možnosti nespaľovala iba na energie. Využívať sa má v najväčšej možnej miere aj na iné drevárske či papierové výrobky s vyššou pridanou hodnotou.
  • Naša najväčšia nábytkáreň padla do nebývalej straty a vracia aj investičné stimuly

    Asi najznámejšou nábytkárňou v rukách domácich podnikateľov je topoľčiansky Decodom. Vďaka celoslovenskej sieti vlastných predajní od Skalice po Michalovce. No najväčšou nábytkárňou v rukách Slovákov je fiľakovský Ekoltech. Ten za ostatnú dekádu svoje tržby strojnásobil až na sto miliónov eur. Navyše, počas tohto obdobia každoročne zarobil v čistom minimálne dva milióny.
DREVARI.SK, s.r.o.
DREVARI.SK, s.r.o.