V. TATRY: Štátne lesy TANAPu sa súdia o lukratívne pozemky s urbárnikmi zo Štrby

Štátne lesy Tatranského národného parku (TANAP) sa sporia o vlastníctvo zhruba štyristo hektárov pozemkov vo Vysokých Tatrách s Pozemkovým spoločenstvom (PS) Urbár Štrba.
POPRAD 16. októbra (SITA) – Zapísané sú síce v liste vlastníctva pozemkového spoločenstva, podľa štátnych lesov však v skutočnosti patria štátu, opierajú sa pri tom o dokumenty objavené v Štátnom archíve. Súdny spor trvá už trinásť rokov. „Ide o lesné aj nelesné pozemky v intraviláne, lukratívne pozemky v centre Štrbského Plesa, hotely, ďalej lesné pozemky aj v piatom stupni ochrany a lesné pozemky, na ktorých sa hospodári, teda lesy osobitného určenia na území národného parku,“ vysvetlil pre agentúru SITA námestník Štátnych lesov TANAPu Maroš Petrík. Ako prvá informovala o súdnom spore RTVS.

Podľa predsedu PS Urbár Štrba Pavla Jančíka získali pozemky ešte za čias Rakúsko-Uhorska predošlí urbárnici, skupovali ich od vtedajšej šľachty. Vychádza pri tom z pozemno-knižných vložiek s uvedenými podielnikmi, ktorí prispeli na odkúpenie pozemkov. „V tejto najstaršej evidencii z roku 1876 sú uvedené práve tie parcely, o ktoré sa teraz s nami súdi Slovenská republika v zastúpení Lesy SR Tatranská Lomnica,“ povedal pre SITA Jančík. Osemdesiat percent pozemkov sa podľa jeho slov nachádza v Mlynickej doline, ale aj na Solisku, kde sú vybudované zjazdové trate a vleky. Na pozemkoch boli v druhej polovici minulého storočia postavené aj hotely.

Štátne lesy sú presvedčené o tom, že ide o pozemky, ktoré patrili štátu a mali by sa mu vrátiť. „V roku 1992 boli pozemkovému spoločenstvu tieto pozemky vydané, ale následne sa našli staré mapy, na ktorých boli tieto pozemky vykreslené ako jednoznačne štátne,“ vysvetlil Petrík. Pátranie tak pokračovalo ďalej. „V Štátnom archíve sa potom našli dokumenty o tom, že pozemky boli zapísané v uhorskej kráľovskej pokladnici a v roku 1922, po Trianonskej dohode, prešli do vlastníctva Československého štátu,“ vysvetlil. Pred trinástimi rokmi tak Štátne lesy TANAPu podali žalobu.

Jančík označil dokumenty, o ktorých hovoria štátne lesy, za zázračné. „Nevidím dôvod, prečo štátnym lesom chýbajú práve pozemky, ktoré sú vydláždené, na ktorých sú postavené hotely, športoviská, rôzne budovy na rekreáciu,“ povedal. Urbariáty zo susedných obcí podľa jeho slov takéto spory nemajú, pretože sa tam nenachádzajú žiadne lukratívne pozemky. „Vidíme za tým nejaký zámer, neviem, čo by s takými pozemkami ďalej štátne lesy urobili a akoby s nimi naložili,“ poznamenal.

Obe strany sa však zhodli na tom, že počas 13-ročného súdneho sporu sa ďaleko nepohli. Podľa Petríka sa prvé súdne pojednávanie uskutočnilo až v júni tohto roka. „Dúfame, že dôkazy, ktoré sme predložili advokátskej kancelárii, sú dosť relevantné na to, aby sa pozemky vrátili štátu,“ dodal. Súdnym prípadom by sa mala najnovšie podľa hovorkyne Prešovského krajského súdu Ivany Petrufovej zaoberať nová sudkyňa, pôvodná odišla na dôchodok. „Vzhľadom na rozsiahly spisový materiál, množstvo procesných zmien zo strany žalobcu a následných procesných úkonov súdu v tejto súvislosti, tiež veľké množstvo pôvodne žalovaných účastníkov a rozsiahly predmet konania, ktorým sú nehnuteľnosti zapísané na viacerých listoch vlastníctva, je spis v súčasnosti predmetom dôkladného štúdia novej sudkyne v danom spore a to popri iných právnych sporoch, v ktorých táto sudkyňa aktuálne koná a rozhoduje,“ vysvetlila zdĺhavý proces hovorkyňa.

Urbárnikom, ktorých je aktuálne 907, však súdne konanie spôsobuje nemalé problémy. „Je zaznamenané na listoch vlastníctva. Teda ak chceme s danými parcelami nakladať a hospodáriť ako vlastníci, napríklad prenajímať pozemky, máme problém. Keď za nami prídu záujemcovia o prenájom a vidia, že je tam poznamenaný tento súdny spor, rozmyslia si to, aby nevznikli problémy,“ uviedol Jančík. „Teraz máme tieto pozemky ako za trest, pretože ich nevyužívame, iba sa súdime,“ dodal. Na druhej strane však námestník ŠL TANAPu Petrík pripomenul, že doterajší prevádzkovatelia zariadení platia vlastníkom zapísaným v liste vlastníctva celé roky nájomné. Potvrdil to aj Jančík. „Máme s nimi uzavreté obchodné zmluvy. Týkajú sa aj prenájmov pre drobných podnikateľov,“ povedal.


Příspěvky autora SITA
Mohlo by Vás zajímat
  • Polícia rieši ďalšie obchody, pri ktorých bola Žigova firma

    Podozrivých obchodov okolo firmy Taper ministra hospodárstva Petra Žigu (Smer-SD) pribúda. Polícia potvrdila, že pre podozrenia z krátenia dane rieši prípad, v ktorom figuruje aj ministrova spoločnosť. Nepovedala, či je Taper v pozícii svedka alebo podozrivého.
  • Najväčší obchodník s drevom Žiga vyletel až vo vysokej politike

    Peter Žiga sa k biznisu s drevom dostal už počas 90. rokov, keď ešte asi sám netušil, kam to dotiahne v politike. K drevu ho priviedla vlastná rodina. Jeho otec Andrej Žiga bol totiž riaditeľom bývalých Východoslovenských štátnych lesov, keď sa ešte tuzemské štátne lesy delili na samostatné krajské podniky. Žiga senior poznal lesníkov i drevárov, a tak bola firma na obchod s drevom jasnou voľbou.
  • Drevári sa cítia podvedení štátnymi lesmi. Stále zvýhodňujú len vyvolených

    Keď na jar tohto roku nové povolebné vedenie štátnych Lesov SR na čele s bývalým železničiarom Marianom Staníkom zverejnilo, že s tunajšími drevospracovateľmi namiesto doterajších jednoročných zmlúv na dodávky dreva začne uzatvárať dlhodobejšie zmluvy na najmenej tri roky a zároveň začne u odberateľov kontrolovať, ako zhodnocujú nimi dodané drevo, zavládlo na pílach i v drevokombinátoch veľké nadšenie.
  • Ikei chýba drevo. Na Zahorí potichu, no vo veľkom, vysádza vlastné plantáže

    Pred pár rokmi chceli na Slovensku viaceré farmy zakladať plantáže rýchlorastúcich drevín, hlavne pre teplárne. Pohoreli však buď na tom, že ich nevedeli udržať pri živote, alebo ich pre sprísnené ekologické pravidlá nedokázali ani založiť. Plantáže v krajine sa preto po počiatočnom boome dostali akoby pod zámok. No teraz na Slovensku do ich zakladania vo veľkom investuje globálny švédsky predajca nábytku IKEA.
  • Spotreba dreva v energetike po boome klesá, bude ho viac na nábytok

    Ak niečo slovenským spracovateľom dreva vadí rovnako ako vývozy surového dreva z našich lesov, tak asi iba jeho spaľovanie na energiu. Podľa nich by sa malo radšej využiť na produkciu s vyššou pridanou hodnotou.
DREVARI.SK, s.r.o.
DREVARI.SK, s.r.o.