ENVIRO: Petíciu za nič, už podpísalo vyše 50-tisíc ľudí. Chcú, aby sa v lesoch nezasahovalo.

Vyše 50-tisíc ľudí už podpísalo petíciu za zmenu Zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorú nazývajú aj Petícia za nič.
BRATISLAVA 10. októbra (SITA) – V petícii Lesoochranárske zoskupenie VLK žiada Ministerstvo životného prostredia (MŽP), aby v chránených oblastiach zvýšilo výmeru prísne chránených (bezzásahových) území na minimálne päť percent rozlohy Slovenska do roku 2020. "Presadzujeme, aby sa na piatich percentách nášho územia nerúbali stromy, nepoľovalo sa na zvieratá, nestriekali chemikálie. To znamená, aby toto územie bolo bez zásahu - aby sa tam nerobilo nič," píše sa v petícii.

Cieľom ochrany v bezzásahových územiach je podľa Vlka ochrana prirodzených procesov. Ide o územia s výskytom druhov a biotopov prirodzene sa meniacich na základe prebiehajúcich prírodných procesov. Režim v prísne chránených územiach musí byť bez zámerných ľudských aktivít, s výnimkou voľného vstupu peších návštevníkov, neinvazívneho výskumu a činností nevyhnutných na odvrátenie priameho ohrozenia života či zdravia. „Pod slovom Nič myslíme nezasahovanie do lesov. Aspoň o časti slovenských lesov by mala rozhodovať príroda a nie človek. Chceme, aby sa v týchto územiach nerúbalo, nepoľovalo, nepostrekovalo chemikáliami, neodstraňovalo mŕtve drevo, nevysádzalo či nejazdilo na autách. Inými slovami, aby sa nezasahovalo do prirodzeného vývoja lesa s cieľom akokoľvek ho pozmeniť,“ píše na svojej stránke VLK.

V petícii lesoochranárske zoskupenie tiež žiada, aby zastavané územia obcí neboli súčasťou chránených území a aby v národných parkoch tvorila prísne chránená, bezzásahová zóna minimálne 50 percent ich výmery do roku 2020 a 75 percent ich výmery do roku 2030. "Našou víziou je skutočná ochrana prírody, preto už roky presadzujeme, aby príroda o istej časti Slovenska rozhodovala sama," píše Vlk. Znenie petície a podpisové hárky sú na stránke http://www.wolf.sk/files/peticia_za_zmenu_ZoOPaK_2016_final.pdf .

Minister životného prostredia László Sólymos predstavil nedávno návrh Národného memoranda o lese, o ktorom rokoval aj s ministerkou pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabrielou Matečnou (SNS). Šéf rezortu životného prostredia očakáva, že sa ochrana lesov premietne aj do pripravovaných zákonov agrorezortu a stane sa nadrezortnou záležitosťou. Ministerstvo životného prostredia tvrdí, že v súčasnosti môže účinne brániť ťažbe lesa prakticky iba v bezzásahových zónach, ktorými sú lokality v piatom stupni ochrany. Pripravuje preto zmeny v zákonoch, ktoré by zvýšili jeho právomoci a posilnili ochranu prírody v chránených oblastiach. K prvým krokom patrí novelizácia zákona o ochrane prírody. Plánuje sa posilnenie bezzásahového režimu tak, aby sa o ťažbe v chránených územiach už ani neuvažovalo. Sólymos informoval, že dnes sú pod najprísnejšou ochranou iba tri percentá územia Slovenska. Rezort preto chce bezzásahové územia rozšíriť aj o ďalšie vzácne lokality.


Příspěvky autora SITA
Mohlo by Vás zajímat
  • Polícia rieši ďalšie obchody, pri ktorých bola Žigova firma

    Podozrivých obchodov okolo firmy Taper ministra hospodárstva Petra Žigu (Smer-SD) pribúda. Polícia potvrdila, že pre podozrenia z krátenia dane rieši prípad, v ktorom figuruje aj ministrova spoločnosť. Nepovedala, či je Taper v pozícii svedka alebo podozrivého.
  • Najväčší obchodník s drevom Žiga vyletel až vo vysokej politike

    Peter Žiga sa k biznisu s drevom dostal už počas 90. rokov, keď ešte asi sám netušil, kam to dotiahne v politike. K drevu ho priviedla vlastná rodina. Jeho otec Andrej Žiga bol totiž riaditeľom bývalých Východoslovenských štátnych lesov, keď sa ešte tuzemské štátne lesy delili na samostatné krajské podniky. Žiga senior poznal lesníkov i drevárov, a tak bola firma na obchod s drevom jasnou voľbou.
  • Drevári sa cítia podvedení štátnymi lesmi. Stále zvýhodňujú len vyvolených

    Keď na jar tohto roku nové povolebné vedenie štátnych Lesov SR na čele s bývalým železničiarom Marianom Staníkom zverejnilo, že s tunajšími drevospracovateľmi namiesto doterajších jednoročných zmlúv na dodávky dreva začne uzatvárať dlhodobejšie zmluvy na najmenej tri roky a zároveň začne u odberateľov kontrolovať, ako zhodnocujú nimi dodané drevo, zavládlo na pílach i v drevokombinátoch veľké nadšenie.
  • Ikei chýba drevo. Na Zahorí potichu, no vo veľkom, vysádza vlastné plantáže

    Pred pár rokmi chceli na Slovensku viaceré farmy zakladať plantáže rýchlorastúcich drevín, hlavne pre teplárne. Pohoreli však buď na tom, že ich nevedeli udržať pri živote, alebo ich pre sprísnené ekologické pravidlá nedokázali ani založiť. Plantáže v krajine sa preto po počiatočnom boome dostali akoby pod zámok. No teraz na Slovensku do ich zakladania vo veľkom investuje globálny švédsky predajca nábytku IKEA.
  • Spotreba dreva v energetike po boome klesá, bude ho viac na nábytok

    Ak niečo slovenským spracovateľom dreva vadí rovnako ako vývozy surového dreva z našich lesov, tak asi iba jeho spaľovanie na energiu. Podľa nich by sa malo radšej využiť na produkciu s vyššou pridanou hodnotou.
DREVARI.SK, s.r.o.
DREVARI.SK, s.r.o.