Holiny v chránených oblastiach nič neriešia, tvrdí Štátna ochrana prírody

Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky (ŠOP SR) so znepokojením sleduje mediálne vyjadrenia lesníkov na tému ochrany prírody v chránených oblastiach.
BRATISLAVA / BANSKÁ BYSTRICA 30. septembra (SITA) - Ako sa uvádza v dnešnom tlačovom vyhlásení ŠOP SR, štátna ochrana prírody „chápe snahu lesníkov dosiahnuť pozitívny hospodársky výsledok, no pokiaľ sú predmetom diskusie chránené územia, tak ide o viac. Zvlášť, ak sledujeme dopady klimatickej zmeny v našej prírode.

Tie v konečnom dôsledku ústia aj do premnoženia podkôrneho hmyzu. Bohužiaľ, jedinou príčinou tohto stavu sú podľa lesníkov ochranári a územia s piatym stupňom ochrany". Podľa ŠOP SR však toto tvrdenie nie je pravdivé a treba si uvedomiť, že tradičné prístupy k ochrane lesov už nestačia a s negatívnymi dopadmi klimatických zmien sa najlepšie vyrovnáme pozorovaním prirodzeného lesa, ktorý sa zo zmenami dokáže vysporiadať prirodzene a trvalo. Lesníci tento týždeň kritizovali návrh Národného memoranda o lese, ktorý predstavil minister životného prostredia Lászla Sólymosa s cieľom zvýšiť ochrana lesov na Slovensku

Štátna ochrana prírody vyzýva odborníkov, aby všetku svoju energiu upriamili na hľadanie konkrétnych riešení, ktoré rozvrat lesných spoločenstiev zastavia. „Riešením určite nie je vytváranie holín o výmere desiatok, či stoviek hektárov. Naopak, východiskom je citlivý prístup k lesom predovšetkým v chránených oblastiach", zdôrazňuje ŠOP SR. Dodáva, že ich trvalou snahou je zabezpečiť aspoň v chránených územiach Slovenska prirodzené prírodné prostredie aj pre budúce generácie.

Zároveň, sa Štátna ochrana prírody SR usiluje účinne chrániť aj vzácne biotopy, pre ktoré sú práve oblasti s najvyšším stupňom ochrany často posledným útočiskom. „Obmedzenia napríklad ťažby, zadefinované zákonom, majú svoje opodstatnenie. Slúžia na zachovanie prírody a úzko súvisiacej biodiverzity. Teda celého komplexu špecifických organizmov tak, aby nedošlo k ich devastácii či trvalému zániku," objasňuje ŠOP SR v tlačovom vyhlásení.

ŠOP SR víta snahu otvoriť diskusiu o posilnení ochrany prírody v chránených oblastiach. No chce, aby diskusia zostala v serióznej a konštruktívnej rovine. „Za najdôležitejšie preto Štátna ochrana prírody považuje, aby sa skončilo vzájomné obviňovanie a aby sme sa pokúsili o spoločné postupy pri ochrane jedinečného a nenahraditeľného prírodného bohatstva v našich lesoch," dodáva sa v tlačovom vyhlásení ŠOP SR.

Ak je záujmom ministra životného prostredia skutočne ochrana lesa, mal by podľa lesníkov aktívne prispieť k napĺňaniu Akčného plánu Národného lesníckeho programu Slovenskej republiky na roky 2015-2020, a nie prijímať jednostranné administratívne opatrenia. Konštatuje sa to v tlačovej správe Slovenskej lesníckej komory zverejnenej vo štvrtok 28. septembra. Stavovská a profesná organizácia lesníkov tak reagovala na tlačovú besedu ministra životného prostredia Lászloa Sólymosa (Most-Híd), na ktorej v pondelok 25. septembra predstavil návrh Národného memoranda o lese s cieľom zvýšiť ochrana lesov na Slovensku.

„Predstavenstvo Slovenskej lesníckej komory je z takéhoto postupu pána ministra zhrozené a vníma tento akt ako urážajúci a verejne ponižujúci lesnícky stav na Slovensku,“ píše sa v stanovisku.
„Lesníci v minulosti veľakrát a včas varovali , že ak nebude umožnené urýchlené spracovanie vetrovej kalamity, naplní sa scenár, ktorý dnes vidíme so všetkými dôsledkami včítane vysokých náhodných ťažieb,“ konštatujú lesníci. Pripomenuli tiež, že varovali aj pred vznikom lykožrútovej kalamity v Tatrách. „Nikto vtedy lesníkov nechcel počúvať a dnes chcú lesníkom tí istí ľudia radiť, ako majú v lesoch hospodáriť. Naopak, sú to lesníci a obhospodarovatelia lesa, ktorí v lesoch hospodária trvalo udržateľne. Pri vzniku kalamity a po jej spracovaní obnovujú na kalamitných plochách nový les z prirodzeného omladenia alebo výsadbou. Lenže to akoby kompetentní nechceli vidieť,“ dodala Slovenská lesnícka komora a ministra životného prostredia vyzvala na seriózny dialóg s partnerským ministerstvom pôdohospodárstva.

Predtým, ako Sólymos predstavil návrh Národného memoranda o lese, rokoval o téme s ministerkou pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabrielou Matečnou (SNS). Šéf rezortu životného prostredia očakáva, že sa ochrana lesov premietne aj do pripravovaných zákonov agrorezortu a stane sa nadrezortnou záležitosťou. Ministerstvo životného prostredia tvrdí, že v súčasnosti môže účinne brániť ťažbe lesa prakticky iba v bezzásahových zónach, ktorými sú lokality v piatom stupni ochrany. Pripravuje preto zmeny v zákonoch, ktoré by zvýšili jeho právomoci a posilnili ochranu prírody v chránených oblastiach. K prvým krokom patrí novelizácia zákona o ochrane prírody. Plánuje sa posilnenie bezzásahového režimu tak, aby sa o ťažbe v chránených územiach už ani neuvažovalo. Sólymos informoval, že dnes sú pod najprísnejšou ochranou iba tri percentá územia Slovenska. Rezort preto chce bezzásahové územia rozšíriť aj o ďalšie vzácne lokality. Plánuje sa aj sprísnenie podmienok takzvanej náhodnej ťažby pri kalamitných stavoch v chránených územiach.


Příspěvky autora SITA
Mohlo by Vás zajímat
  • Ikei chýba drevo. Na Zahorí potichu, no vo veľkom, vysádza vlastné plantáže

    Pred pár rokmi chceli na Slovensku viaceré farmy zakladať plantáže rýchlorastúcich drevín, hlavne pre teplárne. Pohoreli však buď na tom, že ich nevedeli udržať pri živote, alebo ich pre sprísnené ekologické pravidlá nedokázali ani založiť. Plantáže v krajine sa preto po počiatočnom boome dostali akoby pod zámok. No teraz na Slovensku do ich zakladania vo veľkom investuje globálny švédsky predajca nábytku IKEA.
  • Spotreba dreva v energetike po boome klesá, bude ho viac na nábytok

    Ak niečo slovenským spracovateľom dreva vadí rovnako ako vývozy surového dreva z našich lesov, tak asi iba jeho spaľovanie na energiu. Podľa nich by sa malo radšej využiť na produkciu s vyššou pridanou hodnotou.
  • Prokuratúra ženie na súd veľkú rybu - slovenského nositeľa Nobelovej ceny za mier!

    Doteraz jediný slovenský nositeľ Nobelovej ceny má zrejme veľký problém. Rektor Stredoeurópskej vysokej školy v Skalici doc. RNDr. Ing. Jozef Minďaš, PhD., je stíhaný za obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku.
  • Slovenské nábytkárstvo prišlo o ďalšiu tradičnú značku

    Budúci rok mohla levická nábytkáreň Lencos, rozvíjaná domácimi nábytkármi Štefanom Hanesom a Štefanom Valachom, oslavovať už dvadsiate výročie štartu výroby. No napokon sa ho nedožila. Ešte pred letom totiž po vleklých dlhoch padla do konkurzu. Následne veľmi rýchlo prišlo aj k jej uzavretiu a prepusteniu posledných vyše 70-tich zamestnancov.
  • Spolumajiteľ denníka Sme vstúpil do druhej najväčšej píly. Načo ho potrebujú?

    Slovenský finančník žijúci v Prahe Peter Vajda bol so svojou Prvou slovenskou investičnou skupinou (PSIS), ktorá vznikla ešte v časoch ponovembrovej kupónovej privatizácie, dlhšie viditeľný hlavne vo finančnom sektore či mediálnej brandži. Práve v rámci nej ovláda vyše polovicu akcií vydavateľstva Petit Press s jeho vlajkovou loďou, denníkom Sme. No pozornejší pohľad do účtovných dokladov a výročných správ PSIS, ktorá je súčasťou jeho českého holdingu Proxy-Finance, prezrádza, že sa v posledných rokoch čoraz častejšie obzerá aj po rôznych slovenských priemyselných podnikoch.