Ochranári vyzývajú vládu, aby zastavila ničenie horských lesov

Správa ENVIRO: Ochranári vyzývajú vládu, aby zastavila ničenie horských lesov rozšírená o stanovisko ministerstva životného prostredia a Inštitútu environmentálnej politiky vo štvrtom a piatom odseku.
BRATISLAVA 8. septembra (SITA) - Slovenský ochranársky snem spoločne s viac ako 150 odborníkmi a mimovládnymi organizáciami zo Slovenska i zahraničia vyzvali slovenskú vládu, aby urýchlene podnikla okamžité a rázne kroky na zastavenie ničenia posledných zvyškov prirodzených horských lesov nachádzajúcich sa na území Slovenskej republiky. Ako vo vyhlásení informoval ochranár Erik Baláž, vláda by tiež mala zvýšiť podiel prísne chránených, bezzásahových území na najmenej päť percent z rozlohy Slovenska a uskutočniť zonáciu národných parkov podľa medzinárodne uznávaných kritérií. Vláda Slovenska podľa signatárov dlhodobo ignoruje ničenie horských lesov nielen na súkromných, ale aj na štátnych pozemkoch.

Horské lesy podľa výzvy miznú vplyvom masívnej ťažby dreva a výstavby lesných ciest, a to aj v národných parkoch. „Spolu s lesmi strácame aj jedinečné prírodné a kultúrne dedičstvo. Nadmernou ťažbou a chaotickou výstavbou ciest zvyšujeme riziko povodní a sucha, zrýchľujeme deštrukciu pôdy, prispievame k zvyšovaniu koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére, ničíme biologickú rozmanitosť, turistický potenciál našich hôr a tiež charakteristický ráz krajiny hlbokých západokarpatských horských lesov,“ uvádzajú signatári vo výzve, pričom konštatujú, že napríklad vzácny tetrov hlucháň, ktorý tieto lesy potrebuje k prežitiu, je na pokraji vyhynutia. Zodpovednosť za škody vzniknuté zničením najhodnotnejších ekosystémov je na strane vlády a ministerstiev pôdohospodárstva a životného prostredia. „Majú dostatok informácií o následkoch rozsiahlej ťažby a všetky nástroje na jej reguláciu,“ zdôrazňujú ochranári vo výzve. Na záver zdôrazňujú, že práve bezzásahové územia a zladenie hospodárenia v lesoch s ochranou prírody sú nevyhnutnými predpokladmi pre zachovanie hodnôt prírodného bohatstva Slovenska.

K výzve sa pridalo 30 najväčších environmentálnych organizácií pôsobiacich na Slovensku aj v Česku ako aj desiatky ochranárov a ekológov.

Ministerstvo životného prostredia (MŽP) prostredníctvom Štátnej ochrany prírody má nástroje zabrániť ťažbe v bezzásahovej zóne, teda v lesoch v najvyššom stupni ochrany. V reakcii na výzvu to pre agentúru SITA uviedol hovorca envirorezortu Tomáš Ferenčák. Dodal, že v nižších stupňoch ochrany tak môže urobiť len vtedy, ak je územie viazané na ochranu vzácneho biotopu. "Faktom ostáva, že nám táto situácia zďaleka nie je ľahostajná. V súčasnosti hľadáme spôsoby, ako posilniť aspekt ochrany prírody a dosah envirorezortu v chránených oblastiach," zdôraznil Ferenčák.

Martin Haluš, riaditeľ Inštitútu environmentálnej politiky (IEP) pri MŽP považuje v tejto súvislosti za kľúčovú dátovú transparentnosť, ktorá by prispela k obmedzeniu nelegálnej ťažby a umožnila by efektívnu kontrolu hospodárenia v lesoch. "Zverejnením údajov o najmenších lesných celkoch by sa zároveň predišlo zbytočným nedorozumeniam a polemikám, či máme lesov menej, alebo viac," uviedol dnes pre agentúru SITA. Haluš v reakcii na vládou prijatú správu ministerstva pôdohospodárstva o stave lesov, ktorá obsahuje údaje o rozlohe lesov a množstve vyťaženého dreva, konštatoval, že tento dokument poskytuje len čiastočný pohľad na aktuálny stav v slovenskom lesnom hospodárstve. Nedostupnosť podkladových údajov potom podľa neho bráni ostatným orgánom štátnej správy pripravovať vlastné analýzy na prijímanie potrebných opatrení. Zdôraznil pritom, že stav lesov na Slovensku nie je výhradnou záležitosťou jedného sektora, no ich ochrana je záujmom celého štátu.


Příspěvky autora SITA
Mohlo by Vás zajímat
  • Ikei chýba drevo. Na Zahorí potichu, no vo veľkom, vysádza vlastné plantáže

    Pred pár rokmi chceli na Slovensku viaceré farmy zakladať plantáže rýchlorastúcich drevín, hlavne pre teplárne. Pohoreli však buď na tom, že ich nevedeli udržať pri živote, alebo ich pre sprísnené ekologické pravidlá nedokázali ani založiť. Plantáže v krajine sa preto po počiatočnom boome dostali akoby pod zámok. No teraz na Slovensku do ich zakladania vo veľkom investuje globálny švédsky predajca nábytku IKEA.
  • Spotreba dreva v energetike po boome klesá, bude ho viac na nábytok

    Ak niečo slovenským spracovateľom dreva vadí rovnako ako vývozy surového dreva z našich lesov, tak asi iba jeho spaľovanie na energiu. Podľa nich by sa malo radšej využiť na produkciu s vyššou pridanou hodnotou.
  • Prokuratúra ženie na súd veľkú rybu - slovenského nositeľa Nobelovej ceny za mier!

    Doteraz jediný slovenský nositeľ Nobelovej ceny má zrejme veľký problém. Rektor Stredoeurópskej vysokej školy v Skalici doc. RNDr. Ing. Jozef Minďaš, PhD., je stíhaný za obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku.
  • Slovenské nábytkárstvo prišlo o ďalšiu tradičnú značku

    Budúci rok mohla levická nábytkáreň Lencos, rozvíjaná domácimi nábytkármi Štefanom Hanesom a Štefanom Valachom, oslavovať už dvadsiate výročie štartu výroby. No napokon sa ho nedožila. Ešte pred letom totiž po vleklých dlhoch padla do konkurzu. Následne veľmi rýchlo prišlo aj k jej uzavretiu a prepusteniu posledných vyše 70-tich zamestnancov.
  • Spolumajiteľ denníka Sme vstúpil do druhej najväčšej píly. Načo ho potrebujú?

    Slovenský finančník žijúci v Prahe Peter Vajda bol so svojou Prvou slovenskou investičnou skupinou (PSIS), ktorá vznikla ešte v časoch ponovembrovej kupónovej privatizácie, dlhšie viditeľný hlavne vo finančnom sektore či mediálnej brandži. Práve v rámci nej ovláda vyše polovicu akcií vydavateľstva Petit Press s jeho vlajkovou loďou, denníkom Sme. No pozornejší pohľad do účtovných dokladov a výročných správ PSIS, ktorá je súčasťou jeho českého holdingu Proxy-Finance, prezrádza, že sa v posledných rokoch čoraz častejšie obzerá aj po rôznych slovenských priemyselných podnikoch.