Zelená správa agrorezortu neposkytuje dostatočné údaje o stave lesov, tvrdí Inštitút environmentálnej politiky

Správa o stave lesov alebo Zelená správa z dielne ministerstva pôdohospodárstva, ktorú v stredu schválila vláda, poskytuje len čiastočný pohľad na aktuálny stav v slovenskom lesnom hospodárstve. Vo vyhlásení to dnes konštatoval Inštitút environmentálnej politiky pri ministerstve životného prostredia.
BRATISLAVA 7. septembra (SITA) – Správa podľa riaditeľa inštitútu Martina Haluša poskytuje len vybrané a často sumárne ukazovatele pre celé Slovensko. Zverejnené údaje tak neumožňujú poznať stav lesov na úrovni menších celkov, ich druhové a vekové zloženie, doterajšiu a plánovanú ťažbu, stav a zmenu stavu zásob dreva a podobne. Haluš ako príklad spomenul Bulharsko, kde sú na internete voľne dostupné povolenia na ťažbu dreva vrátane histórie ich zmien a s prepojením na mapu. „Pri viacerých citlivých oblastiach, ako je napríklad biomasa na energetické účely, nemáme prehľad, odkiaľ a aké drevo smeruje na spaľovanie,“ konštatoval.

Nedostupnosť podkladových údajov potom podľa Haluša bráni ostatným orgánom štátnej správy pripravovať vlastné analýzy na prijímanie nových opatrení. V Inštitúte environmentálnej politiky by napríklad mohli pomocou takýchto a satelitných dát odhadnúť množstvo nelegálnej ťažby dreva. „Objektívna znalosť stavu čo najmenších lesných celkov pomôže k lepšiemu poznaniu a kontrole hospodárenia v lesoch. Zverejnením údajov by sa zároveň predišlo zbytočným nedorozumeniam a polemikám,“ uviedol Haluš. Zdôraznil pritom, že stav lesov na Slovensku nie je výhradnou záležitosťou jedného sektora, no ich ochrana je záujmom celého štátu. Preto je nevyhnutné, aby boli zverejnené všetky dostupné údaje v spracovateľnej podobe. Tie sa podľa neho získavajú pomocou verejných financií, napríklad v rámci vyhotovovania Programov starostlivosti o lesy, no disponuje nimi len Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a jemu podriadené organizácie.

Zelená správa je zdrojom sumárnych informácií o slovenských lesoch, lesnom hospodárstve a odvetviach a činnostiach súvisiacich s drevom a lesmi. Sumarizuje rozlohu lesov, množstvo vyťaženého dreva či množstvo dreva použitého ako biomasa na energetické spracovanie. Hovorí tiež o počte zveri vrátane veľkých šeliem ako vlk či medveď.


Příspěvky autora SITA
Mohlo by Vás zajímat
  • Ikei chýba drevo. Na Zahorí potichu, no vo veľkom, vysádza vlastné plantáže

    Pred pár rokmi chceli na Slovensku viaceré farmy zakladať plantáže rýchlorastúcich drevín, hlavne pre teplárne. Pohoreli však buď na tom, že ich nevedeli udržať pri živote, alebo ich pre sprísnené ekologické pravidlá nedokázali ani založiť. Plantáže v krajine sa preto po počiatočnom boome dostali akoby pod zámok. No teraz na Slovensku do ich zakladania vo veľkom investuje globálny švédsky predajca nábytku IKEA.
  • Spotreba dreva v energetike po boome klesá, bude ho viac na nábytok

    Ak niečo slovenským spracovateľom dreva vadí rovnako ako vývozy surového dreva z našich lesov, tak asi iba jeho spaľovanie na energiu. Podľa nich by sa malo radšej využiť na produkciu s vyššou pridanou hodnotou.
  • Prokuratúra ženie na súd veľkú rybu - slovenského nositeľa Nobelovej ceny za mier!

    Doteraz jediný slovenský nositeľ Nobelovej ceny má zrejme veľký problém. Rektor Stredoeurópskej vysokej školy v Skalici doc. RNDr. Ing. Jozef Minďaš, PhD., je stíhaný za obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku.
  • Slovenské nábytkárstvo prišlo o ďalšiu tradičnú značku

    Budúci rok mohla levická nábytkáreň Lencos, rozvíjaná domácimi nábytkármi Štefanom Hanesom a Štefanom Valachom, oslavovať už dvadsiate výročie štartu výroby. No napokon sa ho nedožila. Ešte pred letom totiž po vleklých dlhoch padla do konkurzu. Následne veľmi rýchlo prišlo aj k jej uzavretiu a prepusteniu posledných vyše 70-tich zamestnancov.
  • Spolumajiteľ denníka Sme vstúpil do druhej najväčšej píly. Načo ho potrebujú?

    Slovenský finančník žijúci v Prahe Peter Vajda bol so svojou Prvou slovenskou investičnou skupinou (PSIS), ktorá vznikla ešte v časoch ponovembrovej kupónovej privatizácie, dlhšie viditeľný hlavne vo finančnom sektore či mediálnej brandži. Práve v rámci nej ovláda vyše polovicu akcií vydavateľstva Petit Press s jeho vlajkovou loďou, denníkom Sme. No pozornejší pohľad do účtovných dokladov a výročných správ PSIS, ktorá je súčasťou jeho českého holdingu Proxy-Finance, prezrádza, že sa v posledných rokoch čoraz častejšie obzerá aj po rôznych slovenských priemyselných podnikoch.