VLÁDA: Ťažba dreva sa neustále zvyšuje, dôvodom sú kalamity, tvrdí agrorezort

Ťažba dreva sa na Slovensku dlhodobo zvyšuje, pričom jedným z hlavným dôvodov je rast kalamitnej ťažby.
BRATISLAVA 6. septembra (SITA) - Ministerstvo pôdohospodárstva to konštatuje v Správe o lesnom hospodárstve za rok 2016 alebo v takzvanej Zelenej správe, ktorú dnes schválila vláda. Vlani sa podľa správy na Slovensku vyťažilo vyše 9,3 milióna kubických metrov dreva, čo je o necelé percento viac než v roku 2015.
Kalamitná ťažba pritom predstavovala viac ako polovicu tohto množstva. Dôvodom sú vetrové kalamity a následné premnoženie škodcov.

"Napriek zvyšovaniu ťažby dreva je celkový bežný prírastok, teda objem dreva, ktorý každoročne v lesoch prirastie, trvalo vyšší než celková ťažba dreva," uvádza sa v správe. Okrem zvýšenia kalamitnej ťažby je ďalším faktorom zvyšovania ťažby dreva na Slovensku aj starnutie lesov. Z týchto dôvodov sa postupne zvyšuje objem plánovaných ťažieb dreva, ktorý v roku 2016 dosiahol 9,69 milióna metrov kubických. Za posledných 20 rokov sa tak plánovaná ťažba dreva takmer zdvojnásobila. Aj táto zvýšená plánovaná ťažba sa však prekračovala, a to najviac v roku 2005 (o takmer 50 percent), v roku 2008 o vyše 25 percent a v roku 2010 o takmer 20 percent. V závere správy agrorezort odporúča navrhnúť "systém cieľavedomej regulácie ťažby dreva s cieľom zlepšovania vekovej štruktúry lesov". Hovorí tiež o zintenzívnení spolupráce so Štátnou ochranou prírody pri dosahovaní cieľov ochrany lesov.

Predaj dreva je najvýznamnejším zdrojom príjmov v lesnom hospodárstve. Na slovenský trh sa vlani dostalo vyše 8,8 milióna kubických metrov dreva. Tržby za drevo dosiahli 433 miliónov eur, čo je 85,2 percenta z celkových tržieb a výnosov v lesnom hospodárstve. Do zahraničia sa vyviezlo skoro 2,5 milióna kubických metrov dreva. Zo Slovenska sa vyváža kvalitné nespracované drevo, takže pridaná hodnota sa tvorí v zahraničí, kde spracovanie dreva vytvára pracovné príležitosti.

"Domáca krajina tak prichádza o daňové príjmy a príjmy z odvodov," konštatuje správa. Na Slovensku je vyše dva milióny hektárov lesných pozemkov. Lesy sa pritom nachádzajú na vyše 40 percentách tejto plochy. Výmera lesných pozemkov a lesných porastov sa podľa ministerstva pôdohospodárstva postupne zvyšuje - od roku 2000 o 5,9 percenta. Najviac zastúpenou kategóriou sú lesy hospodárske, ktorých je 72,2 percenta z celkovej výmery. Určené sú najmä na produkciu akostného dreva. Ďalšie sú lesy ochranné (17,2 percenta), v ktorých sú prvoradé ekologické funkcie, a napokon lesy osobitného určenia (10,5 percenta) s prevládajúcimi sociálnymi a kultúrnymi funkciami. "Kategorizáciu lesov ako základný nástroj diferencovanej starostlivosti o lesy by bolo vhodné zdokonaliť," navrhuje agrorezort.

Ministerstvo pôdohospodárstva evidovalo vlani podľa správy 136 lesných požiarov na ploche takmer 175 hektárov. Lesné požiare spôsobili škody vyčíslené na 96 665 eur. Zranenia pri nich utrpela jedna osoba. Najviac požiarov zaznamenali v apríli, a to 47, v marci sa vyskytlo 21 požiarov a v júni a júli po 15. Až v 26 prípadoch bola príčina požiaru neznáma, zakladanie ohňov v prírode spôsobilo 23 a vypaľovanie trávy a suchých porastov 21 požiarov. Najviac lesných požiarov sa vyskytlo v okresoch Čadca (11), Košice okolie a Poprad (po 9) a Malacky (8). V okrese Spišská Nová Ves oheň poškodil 40 hektárov lesa, pri Žarnovici zhorelo 12,5 hektára porastov a v okrese Malacky 12,4 hektára. Najväčšie škody spôsobili lesné požiare v okresoch Žiar nad Hronom (14 435 eur), Stropkov (9 900 eur) a Rožňava (9 250 eur). Najväčší lesný požiar bol minulý rok v Mestských lesoch Krompachy 24. marca. Zasiahol 36 hektárov listnatého lesa a okolitých trávnatých porastov. Jeho príčinou bolo vypaľovanie trávy.

Počet veľkých šeliem sa podľa agrorezortu na Slovensku zvyšuje. "Reguláciu počtu si vyžaduje medveď a vlk, a to nielen z dôvodu zvyšujúcich sa škôd spôsobovaných týmito šelmami najmä v živočíšnej výrobe, ale aj pre ich vysoký počet na malom území a strate plachosti," uvádza sa v správe. Lesníci odhadujú, že k marcu 2016 žilo na Slovensku 2 235 medveďov, poľovníci vlani zastrelili 18, ďalších 16 uhynulo. Vlkov bolo vlani v slovenských horách podľa lesníkov asi 2 540, odstrelili 47, uhynulo šesť vlkov. O 234 jedincov sa zvýšila populácia tatranského kamzíka, pričom stúpla na číslo 1 262. Až kriticky sa znižuje populácia tetrova hlucháňa a tetrova hoľniaka, ktorých spolu nie je ani 2 000. Narastá tiež počet nepôvodných druhov šakala zlatého a psíka medvedíkovitého. Neustále narastá tiež počet raticovej zveri. Dôvodom sú najmä nesprávne zostavené plány chovu a lovu, ktoré nezodpovedajú skutočným stavom zveri v poľovných revíroch, ako aj neplnenie týchto plánov, nadmerné a nesprávne prikrmovanie zveri a nadbytok potravy v kombinácii s miernejšími zimnými obdobiami. Odstrel jelenej, danielej a srnčej zveri bol vlani v porovnaní s rokom 2015 vyšší.

Škody spôsobené raticovou zverou dosiahli vlani v lesnom hospodárstve a poľnohospodárstve 1,37 milióna eur, čo je asi o 100-tisíc menej než rok predtým. Škody spôsobené veľkými šelmami sa zvýšili v porovnaní s rokom 2015 o 341-tisíc eur a dosiahli čiastku 1,75 milióna eur. Najvyššie škody spôsobil podľa správy vlk (1,29 milióna eur), nasleduje rys ostrovid (323-tisíc eur) a medveď hnedý (136-tisíc eur). "Z celkovej výšky škôd pripadá najviac na škody v poľovníctve a na zveri, a to až 1,63 milióna eur," píše ministerstvo.


Příspěvky autora SITA
Mohlo by Vás zajímat
  • Ikei chýba drevo. Na Zahorí potichu, no vo veľkom, vysádza vlastné plantáže

    Pred pár rokmi chceli na Slovensku viaceré farmy zakladať plantáže rýchlorastúcich drevín, hlavne pre teplárne. Pohoreli však buď na tom, že ich nevedeli udržať pri živote, alebo ich pre sprísnené ekologické pravidlá nedokázali ani založiť. Plantáže v krajine sa preto po počiatočnom boome dostali akoby pod zámok. No teraz na Slovensku do ich zakladania vo veľkom investuje globálny švédsky predajca nábytku IKEA.
  • Spotreba dreva v energetike po boome klesá, bude ho viac na nábytok

    Ak niečo slovenským spracovateľom dreva vadí rovnako ako vývozy surového dreva z našich lesov, tak asi iba jeho spaľovanie na energiu. Podľa nich by sa malo radšej využiť na produkciu s vyššou pridanou hodnotou.
  • Prokuratúra ženie na súd veľkú rybu - slovenského nositeľa Nobelovej ceny za mier!

    Doteraz jediný slovenský nositeľ Nobelovej ceny má zrejme veľký problém. Rektor Stredoeurópskej vysokej školy v Skalici doc. RNDr. Ing. Jozef Minďaš, PhD., je stíhaný za obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku.
  • Slovenské nábytkárstvo prišlo o ďalšiu tradičnú značku

    Budúci rok mohla levická nábytkáreň Lencos, rozvíjaná domácimi nábytkármi Štefanom Hanesom a Štefanom Valachom, oslavovať už dvadsiate výročie štartu výroby. No napokon sa ho nedožila. Ešte pred letom totiž po vleklých dlhoch padla do konkurzu. Následne veľmi rýchlo prišlo aj k jej uzavretiu a prepusteniu posledných vyše 70-tich zamestnancov.
  • Spolumajiteľ denníka Sme vstúpil do druhej najväčšej píly. Načo ho potrebujú?

    Slovenský finančník žijúci v Prahe Peter Vajda bol so svojou Prvou slovenskou investičnou skupinou (PSIS), ktorá vznikla ešte v časoch ponovembrovej kupónovej privatizácie, dlhšie viditeľný hlavne vo finančnom sektore či mediálnej brandži. Práve v rámci nej ovláda vyše polovicu akcií vydavateľstva Petit Press s jeho vlajkovou loďou, denníkom Sme. No pozornejší pohľad do účtovných dokladov a výročných správ PSIS, ktorá je súčasťou jeho českého holdingu Proxy-Finance, prezrádza, že sa v posledných rokoch čoraz častejšie obzerá aj po rôznych slovenských priemyselných podnikoch.