VLÁDA: Dôležité pre lepšiu ochranu Karpatských bukových pralesov je presné vymedzenie ich hraníc

Slovensko musí definitívne určiť hranice slovenskej časti Karpatských bukových pralesov zaradených do svetového dedičstva UNESCO a jej nárazníkovej zóny, zaistiť ochranu pred ťažbou dreva a inými potenciálnymi hrozbami, dopracovať integrovaný manažmentový plán, podporiť udržateľný cestovný ruch a koordinovať aktivity s ostatnými partnermi v Európe tak, ako to požaduje Výbor svetového dedičstva UNESCO.
BRATISLAVA 16. augusta (SITA) - Výbor v júli podrobil Slovensko kritike za nedostatočnú ochranu tejto vzácnej lokality, pričom správu o prijatých opatreniach očakáva do februára budúceho roku. Ministerstvá životného prostredia, pôdohospodárstva a rozvoja vidieka a minister zahraničia Miroslav Lajčák návrh opatrení pre Staré bukové lesy a pralesy Karpát predložili v správe, ktorú dnes schválila vláda. Správu pripravila medzirezortná pracovná skupina zriadená k tejto problematike.

Prvým a zároveň najdôležitejším krokom je podľa materiálu úprava hraníc slovenských častí lokality a ich nárazníkových zón. Úspešné vymedzenie hraníc je však podmienené dohodou so štátnymi a neštátnymi vlastníkmi, správcami a nájomcami pozemkov na forme a výške náhrad za obmedzenie bežného obhospodarovania lesov. Spresnenie hraníc má zásadný význam pre zabezpečenie ochrany pred ťažbou dreva. V súčasnosti sú proti ťažbe zákonom chránené len niektoré časti tejto lokality. Medzirezortná skupina preto navrhuje rozšírenie území s 5. stupňom ochrany vyhlásením prírodných rezervácií Černiny, Pramenisko Cirochy a Nežabec. „Týmto krokom by sa zároveň zvýšil stupeň ochrany na najvyšší 5. stupeň, teda obmedzila by sa ťažba dreva a lov v slovenských komponentoch lokality tak, ako to požaduje Výbor svetového dedičstva,“ uvádza sa v správe.

Ďalším z opatrení je dopracovanie chýbajúceho integrovaného manažmentového plánu. Takýto plán bol zatiaľ spracovaný pre tri lokality slovenskej časti Karpatských bukových pralesov ako súčasť Programu starostlivosti o Národný park Poloniny. Potrebné je vypracovať plán aj pre časť Vihorlat. Následným krokom bude spracovanie spoločného manažmentového plánu pre všetky štyri slovenské komponenty, teda pre celú slovenskú časť lokality UNESCO. Tento proces je naplánovaný na rok 2019. Pre rozvoj trvalo udržateľných foriem cestovného ruchu a ekoturizmu je nutné vytvárať vhodné podmienky, potrebná je rekonštrukcia a budovanie turistických a náučných chodníkov a cyklotrás, informačných tabúľ ako aj rozširovanie a skvalitňovanie služieb pre turistov. Pre podporu cestovného ruchu je vhodné zamerať sa aj na kultúrne hodnoty regiónu a podporiť oživenie tradičných remesiel.


Příspěvky autora SITA
Mohlo by Vás zajímat
  • Ikei chýba drevo. Na Zahorí potichu, no vo veľkom, vysádza vlastné plantáže

    Pred pár rokmi chceli na Slovensku viaceré farmy zakladať plantáže rýchlorastúcich drevín, hlavne pre teplárne. Pohoreli však buď na tom, že ich nevedeli udržať pri živote, alebo ich pre sprísnené ekologické pravidlá nedokázali ani založiť. Plantáže v krajine sa preto po počiatočnom boome dostali akoby pod zámok. No teraz na Slovensku do ich zakladania vo veľkom investuje globálny švédsky predajca nábytku IKEA.
  • Spotreba dreva v energetike po boome klesá, bude ho viac na nábytok

    Ak niečo slovenským spracovateľom dreva vadí rovnako ako vývozy surového dreva z našich lesov, tak asi iba jeho spaľovanie na energiu. Podľa nich by sa malo radšej využiť na produkciu s vyššou pridanou hodnotou.
  • Prokuratúra ženie na súd veľkú rybu - slovenského nositeľa Nobelovej ceny za mier!

    Doteraz jediný slovenský nositeľ Nobelovej ceny má zrejme veľký problém. Rektor Stredoeurópskej vysokej školy v Skalici doc. RNDr. Ing. Jozef Minďaš, PhD., je stíhaný za obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku.
  • Slovenské nábytkárstvo prišlo o ďalšiu tradičnú značku

    Budúci rok mohla levická nábytkáreň Lencos, rozvíjaná domácimi nábytkármi Štefanom Hanesom a Štefanom Valachom, oslavovať už dvadsiate výročie štartu výroby. No napokon sa ho nedožila. Ešte pred letom totiž po vleklých dlhoch padla do konkurzu. Následne veľmi rýchlo prišlo aj k jej uzavretiu a prepusteniu posledných vyše 70-tich zamestnancov.
  • Spolumajiteľ denníka Sme vstúpil do druhej najväčšej píly. Načo ho potrebujú?

    Slovenský finančník žijúci v Prahe Peter Vajda bol so svojou Prvou slovenskou investičnou skupinou (PSIS), ktorá vznikla ešte v časoch ponovembrovej kupónovej privatizácie, dlhšie viditeľný hlavne vo finančnom sektore či mediálnej brandži. Práve v rámci nej ovláda vyše polovicu akcií vydavateľstva Petit Press s jeho vlajkovou loďou, denníkom Sme. No pozornejší pohľad do účtovných dokladov a výročných správ PSIS, ktorá je súčasťou jeho českého holdingu Proxy-Finance, prezrádza, že sa v posledných rokoch čoraz častejšie obzerá aj po rôznych slovenských priemyselných podnikoch.