Lesníci nesúhlasia, že ich prístup k lesom je založený na výruboch

Lesnícka komora reagovala na iniciatívu ministra životného prostredia Lászlóa Sólymosa, ktorý chce predložiť ministerstvu pôdohospodárstva Národnú dohodu o strome ako základ ekologickejšieho spôsobu hospodárenia s lesmi
BRATISLAVA 31. mája (SITA) – Slovenská lesnícka komora odmieta tvrdenie ministerstva životného prostredia (MŽP), že lesnícky prístup v starostlivosti o les je založený na plánovaných a rozsiahlych výruboch. Reagovala tak na iniciatívu ministra životného prostredia Lászlóa Sólymosa, ktorý chce predložiť ministerstvu pôdohospodárstva Národnú dohodu o strome ako základ ekologickejšieho, zodpovednejšieho a trvalo udržateľného spôsobu hospodárenia s lesmi s cieľom obmedziť holorubný hospodársky spôsob v lesoch. Ako informoval hovorca Slovenskej lesníckej komory Dávid Hančinský, lesníci túto iniciatívu síce vítajú ako začiatok nevyhnutného dialógu o ochrane prírody a starostlivosti o lesy, zároveň však upozornil, že lesníci už v lesoch hospodária trvalo udržateľným spôsobom na základe programov starostlivosti o les, ktoré sú prerokovávané aj s orgánmi ochrany prírody.

Minister Sólymos navštívil Tichú dolinu a obec Malužiná v Nízkych Tatrách, kde mal možnosť osobne porovnať dva rôzne prístupy pri spravovaní lesov. Tichá dolina predstavuje príklad, ako si príroda dokázala poradiť s ničivou veternou a lykožrútovou kalamitou bez zásahu ľudskej činnosti. „Dnes máme v Tichej doline les, ktorý povodeň ustál. V Malužinej sme také šťastie nemali,“ vyhlásil. Práve obec Malužiná v okrese Liptovský Mikuláš totiž predstavuje opačný, lesnícky, prístup k lesom. Koncom apríla tu nánosy bahna a kameňov, ktoré dovalila veľká voda z okolitých odlesnených kopcov, spôsobili vyliatie potoka. Podobný osud ako Malužinú nedávno pri povodniach postihol aj Demänovskú a Jánsku dolinu. Sólymos preto navrhuje takzvaný výberkový spôsob hospodárenia v lesoch, ktorý je založený na ťažbe jednotlivých stromov, najmä tých, ktoré sú poškodené a napadnuté škodcami. Ostatné stromy zostávajú na mieste, a tým sa les prirodzene obnovuje.

„Považujeme za zavádzajúce použiť spracovanie následkov vetrovej a hmyzovej kalamity v Malužinej ako príklad plánových a rozsiahlych výrubov lesa. Nemožno tiež porovnávať stav v lokalitách Tichej doliny a Malužinej bez znalosti úhrnu zrážok, stavu infraštruktúry či iných premenných,“ vyhlásil za lesníkov Hančinský. Zdôraznil tiež, že plochy po spracovaní kalamity sú následne obnovované umelým zalesnením a tam, kde sú na to podmienky, prirodzenou obnovou. „Lesníci chcú pestovať zdravé lesy, ktoré plnia všetky celospoločenské funkcie vrátane vodozádržnej,“ uzavrel.


Příspěvky autora SITA
Mohlo by Vás zajímat
  • Ikei chýba drevo. Na Zahorí potichu, no vo veľkom, vysádza vlastné plantáže

    Pred pár rokmi chceli na Slovensku viaceré farmy zakladať plantáže rýchlorastúcich drevín, hlavne pre teplárne. Pohoreli však buď na tom, že ich nevedeli udržať pri živote, alebo ich pre sprísnené ekologické pravidlá nedokázali ani založiť. Plantáže v krajine sa preto po počiatočnom boome dostali akoby pod zámok. No teraz na Slovensku do ich zakladania vo veľkom investuje globálny švédsky predajca nábytku IKEA.
  • Spotreba dreva v energetike po boome klesá, bude ho viac na nábytok

    Ak niečo slovenským spracovateľom dreva vadí rovnako ako vývozy surového dreva z našich lesov, tak asi iba jeho spaľovanie na energiu. Podľa nich by sa malo radšej využiť na produkciu s vyššou pridanou hodnotou.
  • Prokuratúra ženie na súd veľkú rybu - slovenského nositeľa Nobelovej ceny za mier!

    Doteraz jediný slovenský nositeľ Nobelovej ceny má zrejme veľký problém. Rektor Stredoeurópskej vysokej školy v Skalici doc. RNDr. Ing. Jozef Minďaš, PhD., je stíhaný za obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku.
  • Slovenské nábytkárstvo prišlo o ďalšiu tradičnú značku

    Budúci rok mohla levická nábytkáreň Lencos, rozvíjaná domácimi nábytkármi Štefanom Hanesom a Štefanom Valachom, oslavovať už dvadsiate výročie štartu výroby. No napokon sa ho nedožila. Ešte pred letom totiž po vleklých dlhoch padla do konkurzu. Následne veľmi rýchlo prišlo aj k jej uzavretiu a prepusteniu posledných vyše 70-tich zamestnancov.
  • Spolumajiteľ denníka Sme vstúpil do druhej najväčšej píly. Načo ho potrebujú?

    Slovenský finančník žijúci v Prahe Peter Vajda bol so svojou Prvou slovenskou investičnou skupinou (PSIS), ktorá vznikla ešte v časoch ponovembrovej kupónovej privatizácie, dlhšie viditeľný hlavne vo finančnom sektore či mediálnej brandži. Práve v rámci nej ovláda vyše polovicu akcií vydavateľstva Petit Press s jeho vlajkovou loďou, denníkom Sme. No pozornejší pohľad do účtovných dokladov a výročných správ PSIS, ktorá je súčasťou jeho českého holdingu Proxy-Finance, prezrádza, že sa v posledných rokoch čoraz častejšie obzerá aj po rôznych slovenských priemyselných podnikoch.