Lesníci nesúhlasia, aby bolo päť percent územia Slovenska v bezzásahovom režime

Návrh Lesoochranárskeho zoskupenia VLK, aby bolo päť percent územia Slovenska v najvyššom, bezzásahovom, stupni ochrany, by priniesol chaos, ďalšie konflikty a nepredvídateľné následky v podmienkach klimatickej zmeny. Vo vyhlásení to konštatuje
BRATISLAVA 26. mája (SITA) – Slovenská lesnícka komora, ktorej hovorca Dávid Hančinský zdôraznil, že komora v zásade nespochybňuje bezzásahovosť v územiach v 5. stupni ochrany v národnej sústave chránených území, z ktorých väčšina bola vyhlásená z iniciatívy alebo za spoluúčasti lesníckych odborníkov. Takéto územia podľa neho slúžia na sledovanie pôvodných lesných spoločenstiev, aj na odvodzovanie spôsobov prírode blízkeho hospodárenia v lesoch v podmienkach globálnej zmeny.

Hančinský vysvetlil, že ekologické zmeny vo vysokohorských lesoch s bezzásahovým režimom, kde sa stratili zelené lesy, sú dôkazom, že nie je možné všade takýto princíp uplatňovať a navyšovať plochy chránených území. „Treba rozlišovať a prehodnotiť niektoré chránené územia. Ťažko nazvať sledovanie prírodných procesov na obnažených skalných podložiach po odumretých stromoch skutočnou ochranou. Je to realita v mnohých územiach s bezzásahovým režimom,“ povedal Hančinský. Na územiach s bezzásahovým režimom podľa neho dochádza k dramatickému rozpadu lesných ekosystémov so všetkými dôsledkami. „Strácame drahocennú pôdu, vážne je narušený vodný režim. Dostatok kvalitnej pitnej vody už nemusí byť v najbližších rokoch takou samozrejmosťou, na ktorú sme boli zvyknutí,“ uviedol.

V petícii, ktorú podpísalo takmer 50-tisíc ľudí, VLK žiada ministerstvo životného prostredia, aby v chránených oblastiach zvýšilo výmeru prísne chránených (bezzásahových) území na minimálne päť percent rozlohy Slovenska do roku 2020. „Presadzujeme, aby sa na piatich percentách nášho územia nerúbali stromy, nepoľovalo sa na zvieratá, nestriekali chemikálie. To znamená, aby toto územie bolo bez zásahu - aby sa tam nerobilo nič," píše sa v petícii. Cieľom ochrany v bezzásahových územiach je ochrana prirodzených procesov. Ide o územia s výskytom druhov a biotopov prirodzene sa meniacich na základe prebiehajúcich prírodných procesov. Režim v prísne chránených územiach musí byť bez zámerných ľudských aktivít, s výnimkou voľného vstupu peších návštevníkov, neinvazívneho výskumu a činností nevyhnutných na odvrátenie priameho ohrozenia života či zdravia.


Příspěvky autora SITA
Mohlo by Vás zajímat
  • Ikei chýba drevo. Na Zahorí potichu, no vo veľkom, vysádza vlastné plantáže

    Pred pár rokmi chceli na Slovensku viaceré farmy zakladať plantáže rýchlorastúcich drevín, hlavne pre teplárne. Pohoreli však buď na tom, že ich nevedeli udržať pri živote, alebo ich pre sprísnené ekologické pravidlá nedokázali ani založiť. Plantáže v krajine sa preto po počiatočnom boome dostali akoby pod zámok. No teraz na Slovensku do ich zakladania vo veľkom investuje globálny švédsky predajca nábytku IKEA.
  • Spotreba dreva v energetike po boome klesá, bude ho viac na nábytok

    Ak niečo slovenským spracovateľom dreva vadí rovnako ako vývozy surového dreva z našich lesov, tak asi iba jeho spaľovanie na energiu. Podľa nich by sa malo radšej využiť na produkciu s vyššou pridanou hodnotou.
  • Prokuratúra ženie na súd veľkú rybu - slovenského nositeľa Nobelovej ceny za mier!

    Doteraz jediný slovenský nositeľ Nobelovej ceny má zrejme veľký problém. Rektor Stredoeurópskej vysokej školy v Skalici doc. RNDr. Ing. Jozef Minďaš, PhD., je stíhaný za obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku.
  • Slovenské nábytkárstvo prišlo o ďalšiu tradičnú značku

    Budúci rok mohla levická nábytkáreň Lencos, rozvíjaná domácimi nábytkármi Štefanom Hanesom a Štefanom Valachom, oslavovať už dvadsiate výročie štartu výroby. No napokon sa ho nedožila. Ešte pred letom totiž po vleklých dlhoch padla do konkurzu. Následne veľmi rýchlo prišlo aj k jej uzavretiu a prepusteniu posledných vyše 70-tich zamestnancov.
  • Spolumajiteľ denníka Sme vstúpil do druhej najväčšej píly. Načo ho potrebujú?

    Slovenský finančník žijúci v Prahe Peter Vajda bol so svojou Prvou slovenskou investičnou skupinou (PSIS), ktorá vznikla ešte v časoch ponovembrovej kupónovej privatizácie, dlhšie viditeľný hlavne vo finančnom sektore či mediálnej brandži. Práve v rámci nej ovláda vyše polovicu akcií vydavateľstva Petit Press s jeho vlajkovou loďou, denníkom Sme. No pozornejší pohľad do účtovných dokladov a výročných správ PSIS, ktorá je súčasťou jeho českého holdingu Proxy-Finance, prezrádza, že sa v posledných rokoch čoraz častejšie obzerá aj po rôznych slovenských priemyselných podnikoch.